Korupcia a štátna moc

Autor: Jana Teleki | 16.7.2014 o 8:02 | (upravené 16.7.2014 o 13:30) Karma článku: 15,04 | Prečítané:  6213x

Kde je hranica korupcie a bežnej láskavosti? Ktorý typ korupcie, či takzvanej nepriamej korupcie je typický a najviac rozšírený? Prečo sa korupcii darí a jej odhaľovaniu a potrestaniu nie? Prečo sme na úrovni krajín tretieho sveta  v miere korupcie ? Ako a prečo ju vykoreniť, čo preto urobiť a v akej forme?

Všetky politické garnitúry riešili korupciu. Sľubovali účinné nástroje, budovali proti korupčné útvary, prijímali zákony a predsa ani  jedna s korupciou nič neurobila, pretože korupcia je pre politiku vlastná, pre politicky menovaných úradníkov v štátnej správe je  prirodzenou dennou  dávkou komunikácie  bez ohľadu na to, či ide o obálky, výhody, revanš, politickú servilitu, súčasť personálnych sietí a pyramíd alebo zavedeného systému  výhod, ktoré sú vlastne cieľom a motiváciou politickej výhry a výkonu moci.

Žiadneho súťažiaceho podnikateľa ani zamestnávateľa, či zamestnanca nie je možné skorumpovať, ak súťaž na trhu je otvorená, lebo konkurencia korupciu odstraňuje sama. Biele kone, čierne duše u zamestnávateľov,  či rôzne fondy a príspevky v rozpore so súťažou sú a priori nemožné bez zlyhania štátnych zložiek, ktoré majú vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti.

Keď štát a jeho predstavitelia nepôjdu príkladom, nie je možné boj s korupciou vyhrať.

Kým štát  v justícii, polícii, štátnej správe je zastúpený ľuďmi s poruchou Jekyla a Hide-a , ktorí  pred odhaleniami korupčných praktík verejnosťou  si zakryjú oči ,nikto nemôže štátu veriť, že boj s korupciou myslí vážne a pomôže.

Prídete ohlásiť na políciu korupciu, korupčné konanie, neprimerané zvýhodnenie niekoho .Najskôr  policajt skúma váš intelekt, či má za vás diktovať zápisnicu alebo len zapisovať vaše podanie a žurnalizovať listiny. Vypočuje si a možno aj zapíše dôležité údaje, termíny, osoby cez ktorých sa môže robiť vyšetrovanie. Po vašom odchode v lepšom prípade nikomu nič nepovie a na najbližšej porade pred všetkými zreferuje nový prípad a priateľským záujemcom, kolegom bez problémov povie všetko podľa zavedenej policajnej rutiny: čo je tam povedané, každý policajt ( a teda ich známi, rodina, kumpáni, atd.) môžu všetko vedieť. Niekto posunie správnu informáciu správnemu človeku a oznamovateľ je okamžite v ohrození  iba preto, že hovoril o tom, čo možno všetci vedia. Na výber je ešte množstvo variantov zosmiešnenia, nihilovania, podávania falošných sľubov, možného vydierania oznamovateľa   ľuďmi z podsvetia, policajtmi, ľuďmi zo služieb ....,čiže  všetko čo zdedená socialistická rutina v polícii bez kvalifikovaného velenia tejto ozbrojenej zložky prináša. Pri maximálnej snahe oznamovateľa, jeho iniciatíve a doplnenia trestného oznámenia  však pasivita , neschopnosť a možno aj škodoradosť alebo personálne prepojenie polície vedie k výsledku, ktorý tu je.

Situácia vyžaduje zmenu. Netreba motivovať ľudí peniazmi, sľubmi o ich bezpečnosť a jalovými sľubmi že ich podnety práve táto polícia dozorovaná prokuratúrou vyrieši. Ľuďom treba ponúknuť výsledky a dať médiám taký otvorený priestor na verejnú kritiku a na demaskovanie policajtov, prokurátorov, sudcov a hlavne aktérov korupcie, aký tu ešte nebol.

Úspech v boji s korupciou preto nezačína s motivovaním ľudí, oznamovateľov. Ten úspech začína radikálnym, rýchlym, pochopiteľným a transparentným vyriešením traumatizujúcich káuz, kde je jasné, že zlyhávajú justičné orgány a brachiálne zložky štátu. Hovoriť o trestnej zodpovednosti sudcov za ich konanie je úplne zbytočné gesto. Ak sudca konal alebo rozhodoval v rozpore so zákonom, tak rozhodoval spôsobom, ktorý mu nebol dovolený – rozhodoval protizákonne. Rozhodoval ako osoba právne vzdelaná, ktorá zložila sľub. Takýto sudca  - aj podľa súčasných pravidiel - musí byť ihneď vydaný na trestné stíhanie a musí byť  vylúčený z právnickej praxe a potrestaný. Exemplárne. To isté sa sťahuje na policajta či prokurátora. Nulová tolerancia. Väčší rešpekt policajta, prokurátora a sudcu pred Ústavou a zákonmi, ako pred priamymi nadriadenými. Rešpekt pre kolegami, ktorí bez váhania vytiahnu putá,  ak pred nimi niekto nabáda k porušeniu zákona alebo priamo zákon porušuje.

Nereálne, nemožné, ilúzia? Ale bez toho nečakajme v spoločnosti výsledok. Netreba bojovať s korupciou, ale  s tými ktorí ju schvaľujú, zakrývajú, podporujú a  konajú protiprávne.

Očistu treba začať u verejných činiteľov - sudcov, prokurátorov, policajtov, ministrov, štátnych tajomníkov, úradníkov. Zrušiť akúkoľvek imunitu pre ich kritiku v médiach a zabudnúť na spory o ochranu osobností, ktorými média zastrašujú. V boji s korupciou sa musia vyrovnať  šance verejnosti na spravodlivý štát. Na štát občanov, nie na štát  skorumpovaných, ktorí si prideľujú a udržujú moc. Len verejná kritika, strach o svoje meno a meno rodiny , odkrytie ich tvári a rozhodnutí  ich donúti odísť.

Každý policajt, sudca, prokurátor presne vie čo smie, čo nesmie a čo musí. Každý. Ak to nerobí, tak kvôli nejakej výhode (napríklad aj že zostane v práci a má sociálne istoty, čo je možno najviac solidárne akceptovaná zámienka). Vo výkone spravodlivosti, ale nie je miesto pre výhody tých, ktorí ho majú vykonávať v mene štátu, v mene občanov. Policajt sa musí naučiť postaviť do pozoru, a riadne oslovovať nielen nadriadeného, ale aj občana. Prokurátor nemá polemizovať a vyčkávať ak vidí,  že policajt prevzal  podnet a podozrenie. Má konať . Hneď. Nie na konci zákonnej 30-dňovej lehoty. Hneď. Ak  nevie, že „hneď „ je okamžitá reakcia na niečo, tak nech ide do civilu . Sudca  má dodržať  platný zákon, existujúce paragrafy  a posudzovať preukázané fakty. Úvahy sudcov  nemajú prednosť pred žiadnou zákonnou úpravou. Nikdy. Nech vyzlečú talár a idú uvažovať inde. V právnom štáte sudca  vykonáva spravodlivosť podľa daného sľubu a  platných zákonov.

Kde je korupcia a ako ďaleko od  svojho rodiska v justícii? Bez poriadku v justícii sa boj s korupciou dá viesť len na predvolebných letákoch.

Jeden sudca, jeden prokurátor, jeden policajný riaditeľ, jeden exekútor, jeden minister, či štátny tajomník... Jeden? ... Ani jeden nebol usvedčený, odsúdený, potrestaný. Ich stavovské  komunity ich  vydať odmietajú. Chce to zrejme silu z vnútra týchto štruktúr. Niekoľko statočných s ideálmi, zásadami, neochvejnou odvahou a vytrvalosťou , ktorí to štandardnými procesnými postupmi zvládnu.

Že to je revolúcia? Príklad Slovinska kde zatkli podpredsedu vlády ukazuje, že vlastne áno.

Malé riešenia neexistujú , lebo sú drahé a prchavé , stádo sa pasie ďalej a zlodeji bačujú.

Treba nájsť odvahu a vybrať niekoľko statočných? Kto ich vyberie....koľko rokov to bude trvať?

 Okamžitá verejná kritika bez následkov pre zverejňujúce média a spoločnosť  tie vredy začne odstraňovať  sama.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Národný umelec sa zomrel vo veku 90 rokov.

KULTÚRA

Folklór bol preňho živým organizmom. Nosáľ mal jedinečný talent

Mal veľmi jasnú víziu toho, čo chce urobiť.

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.


Už ste čítali?